Čo je ADD/ADHD?

obr8ADD (porucha pozornosti) a ADHD (porucha pozornosti sprevádzaná hyperaktivitou) je najčastejšie sa vyskytujúca porucha správania, ktorá ovplyvňuje učebné výsledky, správanie a sociálne vzťahy žiaka a vyžaduje si špecifický prístup vo vzdelávaní. Je to skupina porúch so začiatočnými prejavmi pred siedmym rokom života, pretrváva najmenej šesť mesiacov a je relatívne trvalá. Neprejavuje sa len situačne, ale ovplyvňuje všetky činnosti a oblasti správania dieťaťa – učenie, hry, sociálne vzťahy a podobne. U časti populácie pretrváva do dospelosti, pričom sa intenzita prejavov môže zmierňovať.

 

AKO SA ADHD/ADD PREJAVUJE, KEĎ DIEŤA RASTIE?

Škôlkar, predškolák- 3 až 6 rokov:

  • Neposedný rušivý element a ničiteľ vecí i hračiek.
  • Veľa rozpráva, je neuveriteľne zvedavý.
  • Nebojácny, stále hrozí, že si ublíži.
  • Nepoučiteľný z úrazu alebo z trestu
  • Má záchvaty hnevu, napáda kamarátov.
  • Je náročný, hádavý, hlučný.

Školák – 7 až 13 rokov:obr19

  • Jeho zošity sú plné chýb z nepozornosti.
  • Nezvláda úlohy ani neúspech a kritiku.
  • Nedočkavý, často zle naladený
  • Ľahko sa vyprovokuje k hnevu a zúrivosti. 
  • Pre okolie je nepochopiteľný až smiešny.
  • Už v tomto veku vníma svoju inteligenciu, má túžby a prvé ambície, podceňovanie a odmietanie nesie veľmi ťažko.

Adolescent:   

  • ADHD sťažuje priebeh puberty.
  • Ťažšie prijíma zodpovednosť, ktorá vyplýva z prichádzajúcej samostatnosti.
  • Má pokrivený obraz o sebe, podceňuje sa.
  • Hrozí experimentovanie s cigaretami, hazardnými hrami, omamnými látkami i so sexom.
  • Môžu sa vystupňovať problémy so školou, opakuje ročníky. – Unáhlené nadväzovanie i ukončovanie vzťahov

 

Ako majú rodičia viesť dieťa s ADHD/ADD:adhdadvocacy

Rodičia by si mali uvedomiť, že hyperkinetická porucha – ADHD, ADD nie je choroba, ale vzorec problémov v správaní ich dieťaťa. Dieťa je len nositeľom problému, nie je problémovým dieťaťom, nemôžeme ho trestať za niečo, čo nedokáže, alebo nevykoná vedome zle. Hyperkinetická porucha je vývojová, dieťa sa najčastejšie v puberte začne upokojovať, zníži sa jeho impulzivita. Predpokladom sú ústretové postoje rodičov. Rodičia často prežívajú bezradnosť a bezmocnosť, nedokážu sa na problémy pozrieť s nadhľadom, s odstupom a meniť svoje výchovné postupy a stratégie. Dieťa s ADHD,ADD zasahuje do celej dynamiky rodiny, netreba prehliadať jeho súrodencov, ktorí sú „bezproblémoví“ a nevyžadujú si toľko pozornosti, nie je vhodné porovnávať deti medzi sebou navzájom. Často sa predpokladá, že by sa nadmerne aktívnemu dieťaťu malo vo všetkom vyhovieť len preto, že má určitú poruchu – ADHD,ADD. Je to ale mylný názor. Každé dieťa potrebuje cítiť bezpečie z pevne stanovených hraníc. Aj hyperaktívne dieťa by malo zodpovedať za svoje správanie rovnako, ako všetci ostatní v rodine.

 

Ako zvládnuť dieťa s ADHD,ADD?

 

1. Buďte ohľadne pravidiel a výchovných prostriedkov naozaj dôslední.

Hovorte s dieťaťom pokiaľ možno, pokojne a pomaly.

Hnev je prirodzený, ale môžete ho ovládnuť. Hnev neznamená, že svoje dieťa nemilujete.

 

2. Všimnite si každé pozitívne správanie dieťaťa a reagujte pochvalou.

Ak budete hľadať dobré stránky vášho dieťaťa, určite ich pár nájdete.

 

3. Vyvarujte sa neustále negatívnemu prístupu: prestaň!…nesmieš!…povedal som nie!…

 

4. Oddeľte chovanie, ktoré sa vám nepáči, od samotnej osoby dieťaťa :

napr.“ Mám ťa rada, ale nepáči sa mi, keď roznášaš blato po celom dome.“

 

5. Vypracujte pre dieťa jasný denný program, kedy má vstať, jesť,

hrať sa, pozerať tv, učiť sa, pomáhať, ísť spať. Držte sa ho pokiaľ je to trochu možné,

i keď ho dieťa stále porušuje. Vaša neústupnosť dieťa presvedčí,

takže si postupne vytvorí svoj vlastný program.

 

6. Nové alebo náročné úlohy mu predveďte, zároveň krátko, jasne, pokojne vysvetlite.

Opakujte svoju ukážku, kým sa dieťa nenaučí. Proces zapamätávania u hyperaktívnych

detí je pomalší a trvá dlhšie, kým sa zafixuje. Buďte preto trpezliví.

 

7. Dajte mu, pokiaľ je možné, oddelenú izbu alebo vlastný kútik, ktorý bude jeho ríšou.

Malo by tam byť čo najmenej rozptyľujúcich podnetov.

 

8. Pri plnení úloh prenášajte na neho zodpovednosť. Úloha musí byť v jeho silách,

i keď jej splnenie vyžaduje trochu pomoci od druhých.

 

9. Naučte sa rozoznávať varovné signály, skôr než vybuchne. Snažte sa týmto výbuchom

predísť tak, že odvrátite jeho pozornosť na niečo iné, alebo si s ním všetko v pokoji preberiete.

 

10. Nech sa hrá s jedným, nanajvýš s dvoma kamarátmi naraz, pretože je ľahko nahnevateľný.

Je lepšie, keď sa hrajú u vás doma, môžete mať dozor nad ich hrou a môžete ich usmerňovať.

 

11. Neľutujte toto dieťa, nerozmaznávajte ho, nebuďte z neho vystrašení ani mu príliš neustupujte.

 

Rodičia,

byť rodičom nie je jednoduché a byť rodičom dieťaťa, ktoré má vyhranené potreby a vyžaduje si špeciálnu starostlivosť, je obzvlášť frustrujúce a ťažké. Je veľmi ľahké tešiť sa z detí, ktoré sú dobré a spolupracujú. Ale keď sa nesprávajú tak, ako to od nich očakávame a ich nevhodné správanie vytvára napätie, už to také ľahké nie je.

 

Mať rád svoje dieťa znamená vychovávať ho, naučiť ho mať radosť z práce, naučiť ho aj k láske k iným ľuďom. Potrebné je sústrediť sa na to hlavné: duševné zdravie dieťaťa, pohodu, jeho sebaúctu, sebadôveru a pozitívne sebaprijatie.

obr21

Ďalšie články
Integrácia svieti …
int
Keďže tento rok Integrácia oslávila 10. výročie, tak aj samotní usporiadatelia si dali kopec práce s organizáciou jubilejného ročníka Nadnárodného charitatívneho koncertu Integrácia 2018.
Fotogaléria