Milí rodičia,

vstup do školy je pre dieťa novou vývinovou úlohou a môžeme ho považovať za rozhodujúcu životnú zmenu.

Jeho život sa radikálne zmení od obdobia bezstarostných hier k prvým vážnym povinnostiam.

Hrová činnosť, ktorá bola v predškolskom období dominantnou, ustupuje do pozadia a do popredia

sa dostáva činnosť učebná. Život v škole začína byt pevne organizovaný a jednotlivé činnosti

majú pravidelný a viazaný rytmus. Preto je veľmi dôležité tento krok správne načasovať a mať

na zreteli, že predčasný vstup do školy môže nepriaznivo ovplyvniť celú školskú dochádzku dieťaťa.

Pripravenosť na vstup do prvej triedy ovplyvňuje u dieťaťa viac faktorov, ktoré vyplývajú z vnútorných

i vonkajších podmienok jeho vývoja. Vnútorná pripravenosť závisí od vrodených dispozícií dieťaťa.

Vonkajšou pripravenosťou rozumieme nielen záujem dieťaťa o školu, ale tiež optimálne výchovné pôsobenie

v rodine, vhodné podmienky a podnetné prostredie v materskej škole. Pred vstupom do školy je vhodné

zhodnotiť celkovú úroveň dieťaťa, teda to, nakoľko je vyspelé pre úspešný začiatok. 

Aký by mal budúci prvák byť?

Budúci prváčik by mal byť najmä telesne, mentálne, emocionálne a sociálne zrelý na vstup do školy.

Čo to znamená?

Telesná zrelosť

U dieťaťa sa posudzuje :

– výška a hmotnosť (ak má dieťa slabú telesnú konštrukciu môžeme u neho zaznamenať zvýšenú unaviteľnosť),

– tzv. „filipínska miera“ (dieťa si dočiahne pravou rukou cez hlavu ľavé ucho),

– premena postavy (menia sa telesné proporcie, postava sa pretiahne, predĺžia sa končatiny,

relatívne sa zmenší veľkosť hlavy v pomere k telu),

-„kostný vek“ (dieťa má kompletne vyvinutý mliečny chrup, začína sa výmena zubov),

– dieťa okolo 6. roku lepšie ovláda svoje telo, koordinuje svoje pohyby, vykonáva drobnejšie

a presnejšie pohyby.

Mentálna zrelosť – dieťa začína realistickejšie chápať svet a je menej závislé na svojich okamžitých potrebách

(,,chcem to a hotovo!“) . Dieťa už lepšie rozlišuje časti a detaily obrazu a to v sluchovej i obrazovej doméne.

Pri mentálnej zrelosti je nevyhnutné, aby dieťa malo zároveň zlepšenú reč, pamäť a malo určité poznatky o svete. 

Emocionálna zrelosť sa vyznačuje primeranou emočnou stabilitou. Impulzívne konanie, citová labilita,

precitlivenosť, plačlivosť, nesústredenosť, nesamostatnosť, vzdorovitosť a agresivita patria medzi

znaky nespôsobilosti pre školu.

Sociálna zrelosť predpokladá vyvinutú potrebu dieťaťa stretávať sa s inými deťmi, rovesníkmi,

schopnosť podriadiť sa zásadám a záujmom detských skupín. Dieťa musí byť dostatočne samostatné

a primerane svojmu veku nezávislé od rodičov, musí byť schopné prevziať patričnú zodpovednosť

za svoje konanie i za plnenie školských povinností a prevziať rolu školáka.

 U každého dieťaťa je obdobie vyspelosti veľmi individuálne. Väčšina detí je pripravená

na školskú dochádzku v šiestich rokoch. Tento vek však nemusí byt vždy určujúci.

Niektoré deti sú vyspelé skôr, iné neskôr.

Toto by mal prvák zvládať pred nástupom do školy:

• pomenovať časti svojho tela,

• povedať, ako sa volá, kde býva a pod.,

• určenie miesta – vedľa, za, v, pred,…,

• určenie smeru – hore, dole, doľava, doprava,

• rozpoznať a zapísať niektoré písmená veľkej tlačenej abecedy

(napísať napríklad svoje meno),

• poznať základné farby, počítať do 10,

• pomenovať názvy základných geometrických tvarov (štvorec, trojuholník, kruh)

a bez výrazných disproporcií a nerovnomerností ich nakresliť,

• nakresliť dvojrozmerne postavu človeka so základnými časťami tela

a s niektorými detailmi, ako sú časti tváre, gombičky a iné doplnky oblečenia,

• vyjadriť svoje potreby a myšlienky,

• zapamätať si dni v týždni, ročné obdobia,…,

• samostatne sa obliecť a obuť,                                            

• samostatne sa naobedovať, použiť WC, umyť si ruky,

• vydržať pri hre alebo jednej činnosti aspoň 15–20 minút,

• nemal by sa strániť spoločnosti iných detí,

• mal by ovládať prejavy slušného správania (pozdraviť, odzdraviť…),

• a z jeho správania by mali vymiznúť detské zlozvyky

(cmúľanie prsta, pomočovanie, ohrýzanie nechtov…).

Ako pripraviť dieťa na školskú dochádzku

Z dieťaťa, ktoré číta, bude jedného dňa dospelý, ktorý myslí…

Každý deň dieťaťu čítajte a rozprávajte sa o prečítanom príbehu a podporujte

snahu dieťaťa klásť otázky.

Rozširujte slovnú zásobu dieťaťa.

Učte sa s dieťaťom naspamäť básničky. Najprv povedzte celú básničku,

potom sa ju učte po častiach. Dbajte na to, aby dieťa odrecitovalo celý text,

nič nevynechávalo a neprerušovalo sa.

Pri rozprávaní s dieťaťom uvádzajte názvy čo možno najväčšieho počtu predmetov,

rozprávajte sa o ich vlastnostiach i o tom, čo sa s nimi deje alebo na čo slúžia.

Zoznámte dieťa s počítaním a s číslami. Sledujte, či dieťa sčítava

,,očami“ alebo si ukazuje na prstoch a počíta šepkaním. Je potrebné, aby dieťa

pri sčítaní postupne prešlo od ukazovania počtu na prstoch k počítaniu

bez viditeľných prejavov, t.j. aby začalo počítať očami.

Naučte dieťa porovnávať, nachádzať  spoločné a rozdielne črty na predmetoch:

Čo je na tomto obrázku iné? Čo sa zmenilo? V čom sa tieto obrázky podobajú?

Venujte dieťaťu svoj čas, hrajte s ním rôzne spoločenské hry

a zapájajte dieťa aj do hry s ostatnými deťmi.

Index školskej zrelosti – nezrelosti
(orientačné posúdenie školskej zrelosti dieťaťa pre rodiča)

        
Sčítajte plusy a mínusy. Ak je výsledkom plus príliš nízke (maximum je  + 103 bodov)

alebo nízke, zrelosť je otázna až nedostatočná. Je treba hľadať pomoc.

Vyšetrenie školskej zrelosti

Vyšetrenie školskej zrelosti pred nástupom na povinnú školskú dochádzku vykonáva

CPPPaP – poradenské zariadenie so zameraním na deti (pod ľa §132 školského zákona č. 245/2008 Z. z.)

Kto má právo žiadať o odklad školskej dochádzky

Návrh na odklad môže podať učiteľka v materskej škole, ďalej učiteľka na základnej škole

(po zápise, i počas školského roka), ako aj rodičia. Dieťa v takom prípade navštívi

pedagogicko-psychologickú poradňu, kde jeho zrelosť ohodnotí psychológ. Ten na základe

vyšetrenia vydá rozhodnutie o odklade školskej dochádzky, alebo o zaškolení dieťaťa.

Odklad školskej dochádzky potom udeľuje riaditeľ príslušnej školy na základe tohto

odborného vyjadrenia, ale rozhodnutie je na rodičoch.

Zákonný zástupca môže na základe písomnej žiadosti požiadať riaditeľa základnej školy

o odklad povinnej školskej dochádzky o jeden školský rok ak dieťa po dovŕšení šiesteho

roku veku nedosiahlo školskú spôsobilosť (nedosiahlo potrebnú zrelosť v niektorej z hlavných

vývojových oblastí vývinu dieťaťa – telesnej, mentálnej, sociálnej, emocionálnej, má zdravotné problémy).

Súčasťou žiadosti je:

• odporučenie všeobecného lekára pre deti a dorast a
• odporučenie príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie.

Dôvody na odklad školskej dochádzky:

• dieťa má problémy s výslovnosťou alebo nevie formulovať vety;

• nevydrží sa sústrediť a nezapamätá si vetu;

• nedokáže sa orientovať v čase, neovláda priestorovú orientáciu;

• nevie dodržiavať základnú hygienu, samostatne sa obliekať, obúvať, vyzliekať, nevie stolovať;

• nepozná údaje o sebe (rodine, adresu, svoj vek);

• nie je prirodzene zvedavé, nekladie otázky;

• je neposedné, netrpezlivé.

Zákonný zástupca dieťaťa môže požiadať, aby na plnenie povinnej školskej dochádzky

bolo výnimočne prijaté dieťa, ktoré nedovŕšilo šiesty rok veku. K žiadosti však musí vždy

priložiť súhlasné vyjadrenie príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie

a súhlasné vyjadrenie všeobecného lekára pre deti a dorast.

Kedy sa odklad neodporúča

Ak dieťa pochádza z málo podnetného rodinného prostredia, nenavštevuje predškolské

zariadenie, žije v prostredí bez vhodných podmienok, možno rodičom odporúčať

zaškolenie dieťaťa. Inak by také dieťa zostávalo zbytočne v nečinnosti.

Kedy uvažovať o vyšetrení školskej pripravenosti ?

Vtedy, keď dieťa:

• je veľmi živé, hravé, nevydrží dlhšie pri jednej činnosti,

dá sa ľahko odpútať vonkajšími podnetmi;

• nerado kreslí, nedrží správne ceruzku, alebo ju striedavo drží v pravej a ľavej  ruke,

nie je dosť zručné;

• má ťažkosti s výslovnosťou, málo rozvinutú reč, ak je bojazlivé, odmieta kontakt

s druhými a v cudzom prostredí reaguje plačom;

• je síce rozumovo zrelé a celkovo vyspelé, ale v rodinnom prostredí sa odohrávajú

veľké zmeny (napr. rodičia sa rozvádzajú), alebo akútne neistoty;

• trpí na opakované a časté choroby (napr. opakované zápaly horných dýchacích ciest,

záchvatové ochorenia a pod.);

• nie je samostatné v sebaobsluhe;

• nechodilo (alebo veľmi málo chodilo) do materskej školy a hrozí, že si bude ťažko

zvykať na systém povinností, na kolektív detí a na požiadavky učiteľa.